História silíc je veľmi dlhá a bohatá. Staroveké kultúry, najmä Egypta, Číny a Indie, si ich vysoko cenili a uvádzajú ich vo svojich receptúrach na liečebné a omladzujúce prípravky. Na početných egyptských papyrusoch z tých čias si nimi parfumujú odevy, telá, konzervujú a dochucujú jedlá, nápoje, balzamujú mŕtvych, liečia.

Pred viac ako 2000 rokmi grécky lekár Theophrastos opísal základy aromatoterapie – účinky niektorých esencií z kvetov na ľudský organizmus, kde už vtedy o. i. konštatoval, že vôňa silice môže preniknúť kožou do obehového systému – vyvolať aromatický dych. Stačí aromatický rastlinný obklad priložiť na nohu.

Silice sa získavali z rastlinného materiálu a techniku destilácie zdokonalil v staroveku arabský svet; metóda extrakcie vodnou parou sa používa dodnes. Dobre totiž uchováva rastlinnú arómu a liečivé vlastnosti. Rozvoj destilácie nastal najmä v XI. storočí, keď perzskí lekári vydestilovali mnoho exotických silíc a tiež svetoznámy „ružový olej“, ktorý sa onedlho začal destilovať aj v Európe. V nasledujúcich storočiach sa svetový priemysel silíc sústredil do južného Francúzska (v Grasse) a od 16. storočia sa tu dostali do predaja aj parfumy.

Liečivé vlastnosti silíc (a pojem aromaterapia) znovu objavil francúzsky chemik a kozmetik prof. René – Maurice Gattefose (r. 1937). Za prvej svetovej vojny aplikoval silice na zranených vojakoch. Dovtedy na čistenie rán používaný slabo antisepticky účinný fenol nahradil silicami – najmä levanduľovou, a zistil, že okamžite tlmí bolesti, koža sa čoskoro zahojí a účinnosť nie je návyková.

Obrázok: Levanduľa lekárska

V druhej svetovej vojne armádny chirurg Jean Valnet tiež úspešne používal silice ako antiseptiká pri ošetrovaní vojnových zranení. Dá sa dokonca predpokladať, že každý orgán si zo silice odčerpá takú zložku, akú potrebuje, a tá potom priamo pôsobí na naše orgány aj terapeuticky.

 Doc. Dr. PhMr. Jaroslav Kresánek CSc., Prof. MUDr. Jaroslav Kresánek, PhD.,