Zber liečivých rastlín a lesných plodov

Ak nám ide o zber liečivých rastlín na odpredaj, navštívime pred zberom niektorú z nákupní, kde si vyžiadame platný nákupný cenník a poinformujeme sa o možnostiach odpredaja, ktorý nebýva v každej nákupni rovnaký a možno dohodnúť  aj iné druhy  v cenníku  neuvedené.  Treba sa  dohodnúť  aj o odosielaní, požičaní obalov a pod. Bez tohto overenia nemusí sa náš zber odkúpiť. V každom prípade treba potom zvážiť rentabilitu zberu a vopred si pripraviť miesto na sušenie. Nemožno zberať viac, ako je kapacita sušiacej plochy.


Rentabilita zberu sa dá vyrátať na základe troch faktorov (ako správne radil skúsený zberač O. Gottwald): a) cena za 1 kg sušenej liečivej rastliny – drogy, b) hodinový výkon, t. j. zber čerstvého materiálu v kg a c) zosýchací pomer sušiaceho sa materiálu. Rátanie: množstvo rastliny alebo jej časti nazberané za l h delíme zosýchacím pomerom a podiel vynásobíme nákupnou cenou za 1 kg sušenej rastliny – drogy. Výsledkom je odmena za 1 h práce v korunách. Ako príklady uvádzame prepočty za poldenný zber niektorých druhov (4 h – ceny sú však symbolické, nemusia byť pre dotyčnú výkupňu platné).


Po overení faktorov si vyberieme 2 – 3 nám dobre známe druhy, ktoré sa vyskytujú v našom najbližšom okolí a na tie sa zameriame. Ak nemáme ešte skúsenosti, dajme si v nákupni overiť a ohodnotiť našu predbežnú vzorku drogy a jej kvalitu. Až potom sa pustíme do väčšieho zberu. Zberáme samozrejme iba rastliny čisté, zdravé, nenapadnuté škodcami a v predpísanom období. Ako indikátor čistoty miesta zberu – nezamoreného emisiami alebo inými škodlivinami môže nám v lete dobre poslúžiť známy kvitnúci ľubovník (trezalka – Hypericum perforatum). Ak je celý, najmä listy, pekne zelený, miesto je pre zber vhodné. Ak má okraje listov hrdzavé (hovorí sa hrdzavé „ako líška“), miesto nie je vhodné pre zbery. Ľubovník je totiž jeden z mála ešte rastúcich takýchto indikátorov; ostatné – ako machy, lišajníky a pod. sa nám už podarilo vyhubiť. V čase plného rozvoja sa zberajú: plody (plod: fructus – množné číslo tiež fructus), semená (semen – semina) v čase začínajúcej sa dokonalej zrelosti, listy (folium – folia) a vňate (herba – herbae) tesne pred plným rozkvitaním kvetov na rastline, kvety (flos – flores) zvyčajne pred ich úplným rozvinutím, podzemné časti, ako korene (radix – radices), podzemky („oddenky“ – rhizoma – rhizomata) zvyčajne vykopávame na jeseň, ale možno ich vykopávať za vhodných poveternostných  podmienok až do začiatku  jari, cez celú zimu. Vo všetkých prípadoch je to za sucha, pri slnečnom počasí. Kvety a listy trháme väčšinou ručne, kvety bez stopiek, vňate môžeme rezať kosákom alebo nožom (iba bylinné časti) a podzemné orgány vykopávame rýľom. Mechanizácia zveľaďuje výsledky zberu, a tým aj finančný príjem. Používame preto hrebene, kosáky, kosy a pod. (pozri obrázky). Pri zbere nezabúdame, že rastlinný materiál má slúžiť ako liečivo a vyhýbame sa preto znečisteným a prašným miestam, priestorom zapadnutým popolčekom a pod. Ako ho orientačne poznáme, už sme uviedli.


Zber jedovatých rastlín je deťom do 14 rokov zakázaný. Starší – dospelí, nesmú pri zbere jesť, piť, fajčiť a zásadne nesmú zberať jedovaté liečivé rastliny spolu s nejedovatými.
Veľmi dôležité je, do čoho sa zber robí. Čím je materiál krehkejší, tým šetrnejšie sa s ním musí narábať, negniaviť ho, nevrstviť privysoko a pod.


Podzemné časti možno dávať do vriec, ale nadzemné zásadne do košíkov, košov, debničiek –rozhodne nie do igelitových vreciek, kde by sa zaparili a tým celkom znehodnotili. Jednou z prvých zásad zberača je, že materiál sa nesmie zapariť! Veľmi citlivé sú napr. úbory rumančeka, kvety prvosienky, hluchavky bielej, divozelu, agátu a i. Ak ich necháme dlhší čas nakope, zaparia sa (podobne ako veľa iných druhov). Proti zapareniu je odolný napr. list jahody, ibiša, ríbezle čiernej, vňať prasličky, vresu, tymianu, konopnice, jablčníka a i. Tieto druhy sú preto vhodné na zácvik zberačov – začiatočníkov.


Osobitnú kapitolu pri zbere tvoria lesné plody a huby, ktoré sa stali v posledných rokoch veľmi hľadanými surovinami. Slúžia ako výhodný vývozný artikel potravinárskeho priemyslu a umiestnia sa v každom množstve i na domácom trhu. Z lesných plodov – z malín, černíc, čučoriedok, jahôd, zo šípok, z borievok, brusníc a pod. vyrábame znamenité kompóty, sirupy, džemy, rôsoly, vína, zmrazenú dreň a ďalšie výrobky. Domáci trh i zahraniční spotrebitelia si ich obľúbili pre ich nenapodobiteľnú chuť i vôňu, takže ich predaj z roka na rok stúpa. Aj keď sme po tejto stránke veľmocou, ani zďaleka nevieme uspokojiť konzumentov, hoci v našich lesoch každý rok ostáva tisíce ton nevyzberaných lesných plodov i húb, čo je nesmierna národohospodárska škoda a strata.


Všetky lesné plody veľmi rýchlo podliehajú skaze – zaparujú sa, plesnejú, kvasia a hnijú – preto ich treba čím skôr odniesť do nákupne alebo skonzumovať. Aj v nich – podobne ako v ostatných liečivých rastlinách (lesné plody poskytujú prakticky rastliny, ktoré možno označiť za liečivé), prebieha biologické znehodnocovanie, klesá obsah cukrov, vitamínov, menia sa farebne, chuťou i vôňou.


Lesné plody zberáme zásadne do čistých nádob a na zber jahôd, brusníc, čučoriedok a podobných bobulí sú najvhodnejšie prepravné obaly, tzv. lubkové koše alebo prútené košíky – sú vzdušné, plody v nich dlhšie vydržia čerstvé. Pre zber malín, černíc a pod. nie sú však vhodné – vyteká z nich cenná šťava, preto sú lepšie nepoškodené smaltové nádoby. Šípky a borievky zberáme do lubkových alebo prútených košov. Obaly a nádoby nikdy nepreplňujme, plody netlačme a nenatriasajme. Počas sparných dní treba zber začínať skôr, kým horúce slnko plody nezohreje, ale až po oschnutí rannej rosy alebo dažďovej vody, ak popršalo, lebo slnkom rozohriate a vlhké plody skôr podliehajú skaze. Plody zbavujeme nečistôt už pri zbere. Dodatočným vyberaním lístia, ihličia, kališných lístkov, nezrelých plodov a iných prímesí sa plody mliaždia. Pri zbere si počínajme opatrne – neničme porasty, dajme pozor na hady, ktoré sa pri nich rady zdržujú. Zberajme systematicky – teda i na menej vhodných miestach, kde môže o pár dní niekto (i my) zberať ďalej, lebo plody dozrievajú postupne.
Podrobnejšie uvádzame pri ich materských rastlinách.