Pri zbere lesných plodov a záhradného bobuľovitého ovocia si nebuďme istí, že sa nič nemôže stať, najmä ak nám pomáhajú menšie deti. Nemáme na mysli možnosti úrazov, naše varovanie však vychádza zo skutočností, s ktorými sa stretávame na detských klinikách a v telefonátoch na Toxikologické informačné centrum v Bratislave, súčasť Kliniky pracovného lekárstva a toxikológie FNsP akad. Dérera na Ďumbierskej ulici 3, ktoré slúži lekárom celého Slovenska a podáva im patričné informácie v prípadoch náhlych intoxikácií akéhokoľvek druhu a nielen o deťoch. Otravy rastlinami (nie hubami, tých je viacej), predstavovali r. 1997 asi 3 % náhlych intoxikácií a ohrozené sú najmä deti vo veku 1 až 3 roky.

Červené a žlté nebezpečné bobuľky. Pripomínajú deťom ríbezle, máloktoré už poznajú brusnice; sú vzácne. Patria k nim plody veľmi nebezpečného, až toxického lykovca jedovatého (Daphne mezereum) rastúceho  v tienistých a svetlejších lesoch a často pestovaného v záhradách ako okrasný ker. Kvitne ešte skoro bez listov včasne z jari omamnými ružovými kvetmi.
Polopriesvitné karmínové plody dozrievajú v júli – auguste  a vzhľadom i veľkosťou sa podobajú ríbezľovým. Už 5 – 8 bobuliek, u dospelých 10 – 12 môže byť smrteľnou dávkou. Šťava plodov vyvolá zápaly pokožky a plody po požití kýchanie, nevoľnosť, horúčku, hnačky a nakoniec obehový kolaps.
Podobné bobuľky má zemolez obyčajný (Lonicera xylosum), u nás dosť hojný najmä v pásme bučín a často pestovaný v parkoch. Kvitne peknými bielymi kvetmi v máji – júni a červené sklovito lesklé plody veľkosti hrachu, sediace po dvoch, dozrievajú v júli – auguste. Toxickosť nie je vysoká – môžu vyvolať ospalosť a kŕče. Z príbuzných rastlín – rovnako nebezpečných, je najznámejší popínavý ker – zemolez kozí (Lonicera caprifolium), nazývaný ruža z Jericha, s kvetmi žltkastobielymi,  najmä  večer veľmi voňavými, pestovaný  často v parkoch a záhradách, má oranžovočervené bobule akoby poukladané na tanieriku. Zriedkavo vysádzaný v parkoch – ojedinele splanieva je tiež toxický zemolez ovíjavý (Lonicera periclymenum),  podobne  ako iba v parkoch a v záhradách  vysádzaná cezmína ostrolistá (Ilex aquifolium) s kožovitými lesklými listmi s tŕnitými zúbkami. Zemolezy v žiadnom prípade nepatria do záhrad materských škôl a do okolia detských ihrísk.

Nebezpečné sú aj podlhovasto valcovité, šarlátovočervené plody dráča obyčajného (Berberis vulgaris) zriedkavého vo svetlých listnatých a zmiešaných lesoch, potom známej konvalinky, kokoríka, menej známej tôňovky dvojlistej (Maianthemum bifolium) rastúcej hojne v našich tienistých listnatých lesoch. Nebezpečný je aj ľuľok žltý (Solanum luteum), áron škvrnitý (Arum maculatum), posed dvojdomý (Bryonia dioica), tiež kalina obyčajná (Viburnum opulus), kalina siripútková (V. lantana) indikujúca vápnik v pôde, nejedlé a nebezpečné sú aj červené bobuľovité plody jarabín (Sorbus), ba aj baza červená (Sambucus racemosa) s hustými strapcami červených nejedlých bobuliek.

Čierne a modravé bobuľky. Možno si ich zameniť za čučoriedky či čierne ríbezle alebo aj za černice. Občas sa vyskytnú stredne ťažké priotrávenia oinovatenými čiernymi bobuľami zemolezu čierneho (Lonicera nigra), ktorý rastie v podhorskom stupni. Otrava sa prejavuje hnačkami, vracaním, sčervenaním kože a rozšírením zreničiek.

Zriedkavejšie spôsobí problémy samorastlík klasnatý (Actaea spicata), dosť vysoká bylina so strapcom čiernych bobulí, ktoré vyvolávajú podobné ťažkosti ako lykovec. Takisto sú zriedkavé priotrávenia horkými plodmi vranieho oka, vranovca štvorlistého (Paris quadrifolia), modro oinovatenými bobuľami umiestnenými medzi štyrmi veľkými listmi. Otrava sa prejavuje zúžením zreníc, hnačkami a dráždením obličiek. Zámenou za čierne ríbezle vznikajú otravy aj bobuľami ľuľka čierneho (Solanum nigrum) a brečtana (Hedera helix). Častejšou príčinou ťažkostí sú nebezpečné plody posedu bieleho (Bryonia alba), ktorý rastie pri plotoch v záhradách a aj v lesných húštinách. Plody takisto pripomínajú čierne ríbezle. Otrava má podobný priebeh ako pri lykovci. Nejedlé sú aj v metline usporiadané modročierne bobule zobu vtáčieho (Ligustrum vulgare), hojného v teplomilných oblastiach a v suchých lesoch i v krovinách.