Od liečivej rastliny k droge

Prírodné liečivé látky môžu mať rastlinný pôvod (vrátane mikroorganizmov, ktoré produkujú veľký počet antibiotík), alebo živočíšny. Patria teda medzi ne aj liečivé rastliny, z nich izolované obsahové látky, ktoré môžu byť chemicky jednotné, alebo ich zmesi (napr. silice – staré pomenovanie éterické oleje).

Liečebné použitie rastliny tak podmieňujú biologicky aktívne obsahové látky, ktoré sú v rastline výslednicou zložitých životných – biochemických pochodov potrebných pre jej rast a vývoj a ktoré sa ukladajú v istom štádiu vývoja v niektorých jej častiach alebo sa nachádzajú v celej rastline.

Rastlinu možno upotrebiť priamo – čerstvú, čo je však obvykle dosť ťažké, alebo určitým spôsobom, hlavne sušením, konzervovanú. Surovina pre liečebné ciele sa nazýva materská rastlina.

Čerstvé rastliny majú v terapii vedecky opodstatnené liečebné použitie (doma pripravovaný čaj si z nich možno pokojne urobiť) a často sa preto budujú továrne na ich spracovanie priamo pri pestovateľských plochách (napr. v SRN, v Anglicku). Čerstvá biologická surovina sa však musí čím skôr spracovať, lebo v nej prebehnú nežiaduce rozkladné procesy. Dá sa to robiť napr. zmrazením pri nízkych teplotách – lyofilizáciou a pod., čo však vyžaduje nákladné zariadenia a nie je vôbec možné ju spracovať v bežnej domácej praxi.

Materiál treba teda konzervovať a to konzervovať takým spôsobom, aby sa pri ňom príliš nezmenili liečebne účinné obsahové látky. Skúsenosti ukázali, že jedným z najvýhodnejších spôsobov jednoduchého konzervovania je sušenie, ktoré možno vždy a všade uplatniť. Čerstvo zozberané liečivé rastliny sa teda určitým spôsobom sušia a sušením sa z nich stávajú – odborne povedané – drogy, čo v tomto ponímaní neznamená omamný prostriedok, ale sušením konzervovanú liečivú rastlinu alebo jej liečebne účinnú časť.

Drogy teda možno použiť priamo v terapii alebo z nich izolovať biologicky účinné obsahové látky alebo zložky, alebo ďalej spracovať do vhodnej liekovej formy. Pojmu „droga“ pre dvojvýznam sa však snažíme v texte dôsledne vyhýbať.

Sušenie je veľmi zodpovedná úloha a môže celkom znehodnotiť námahu spojenú s pestovaním alebo so zberom divorastúcich rastlín. Musí prebiehať pri teplotách nerozkladajúcich biologicky účinné obsahové látky a stabilizovať ich množstvo. Problematike preto venujeme osobitnú kapitolu.

Rastlinu alebo jej časť treba niekedy pred sušením upraviť – napr. olúpať, rozkrájať, niekedy osobitným spôsobom rozložiť obsahové látky – fermentovať, tak ako sa napr. pripravuje tzv. čierny čaj. Súbor týchto prác sa nazýva apretácia. Znamená celú fázu úpravy biologickej suroviny až po drogu.

Apretácia nesmie nikdy ísť na úkor obsahových látok a kvality drogy. Preto napr. ibišový koreň pre zachovanie bielej farby sa nesmie umelo bieliť, nesmú sa apretovať korene horca a pod. Niekedy však apretácia je bezpodmienečne potrebná – napr. pôvodné obsahové látky kôry krušiny majú dávivý účinok, apretované kôry, fermentované, skladované rok alebo po zahrievaní 1 h pri 100 °C laxatívny.

Liečivá rastlina ako celok, droga a obsahová látka z nej izolovaná má často v liečiteľstve iné, nerovnaké použitie; napr. vňať mäty piepornej, jej silica a zo silice izolovaný mentol.

O aplikácii vhodnej formy a spôsobe užívania rozhoduje iba lekár na základe diagnózy. Lekár takisto posúdi vhodnosť užívania fytoterapeutika alebo umelo vyrobeného prípravku, pretože každé môže mať inú terapeutickú šírku (účinnosť). Ako opačný príklad možno uviesť vňať tymianu a jej uplatnenie pri čiernom kašli. Efektívnejšie pôsobí celý komplex obsahových látok čerstvej drogy ako jednotlivé izolované zložky. Celý pochod úpravy materskej rastliny na drogu a napokon na liečivo a liek, ktorý dostane chorý, je v priamej závislosti od obsahových látok. Tie musia ostať zachované v drogách, z ktorých sa liek pripravil.

Problematiku možno zosumovať do štyroch základných faktorov:

  1. obdobie zberu liečivých rastlín a samotný zber,
  2. spôsob sušenia nazberaného materiálu – príprava drog,
  3. spôsob skladovania drog (a ich preprava),
  4. obsahové látky liečivých rastlín (drog); posledný faktor je síce prvoradý, ale priamo závisí od predchádzajúceho, preto ho kladieme na záver.