Niet azda u nás majestátnejšej a dekoratívnejšej rastliny ako divozel veľkokvetý. Je vďačnou a užitočnou ozdobou každej záhradky. Je to dvojročná bylina 80 – 200 cm vysoká, v prvom roku vytvára iba bohatú ružicu prízemných listov , v druhom vyženie priamu, hrubú, dutú, plstnatú byľ.

Listy má plytko vrúbkované, z oboch strán žltoplstnaté, zbiehavé, voňavé žlté kvety s priemerom asi 35 – 50 mm, tvoriace hustý strapec so žliazkatými chlpmi. Kvitne: júl – august.  Divozel veľkokvetý kvitne prakticky celé leto – zväzočky kvetov sa totiž rozvíjajú postupne. Plody sú tobolky.

Pre zber kvetných korún je rovnako povolený druh divozel sápovitý (divizna sápovitá – Verbascum phlomoides L.) – predchádzajúcemu druhu podobná dvojročná bylina s výškou vyše 2 m, žltkastoplstnatá, husto listnatá, prízemné listy podlhovasto elipsovité, horné byľové srdcovito objímavé, vajcovité až kopijovité, vrúbkované, končisté, nezbiehavé, svetložlté kvety s priemerom 33 – 55 mm. Kvitne: júl – september. Plody sú vajcovité tobolky.

Osobitné ľudové uplatnenie medzi divozelmi má d. malokvetý, liečebne dnes už nepoužívaný (Verbascum thapsus L.). Je menší, s menšími kvetmi (15 – 20 mm), listy má drobno vrúbkované, zbiehavé, na oboch stranách žltoplstnaté, jemné, mäkké chĺpky na listoch i stonke sú veľmi horľavé a chránia rastlinu pred vysychaním, hmyzom i pasúcim sa dobytkom, lebo dráždia sliznice.

Príbuzné druhy, ktorých je u nás asi 10, majú kvetné koruny zväčša menšie, prípadne majú fialovo ochlpené tyčinky. Nezberajú sa a do zberu nepatria.

S divozelom veľkokvetým si botanickí laici často zamieňajú v súčasnosti veľmi hľadanú pupalku dvojročnú (Oenothera biennis L. – pozri ako osobitnú rastlinu medzi cudzokrajnými).

Divozel veľkokvetý vytvára burinové porasty na medziach pri cestách, na železničných násypoch, rumoviskách, okrajoch lesov a rúbaniskách; obľubuje kypré, plytké, často mierne kamenisté, dusíkaté pôdy. Druh je teplomilný, rastúci u nás roztrúsene, na stanovištiach veľmi nápadný.

Divozel sápovitý (divizna sápovitá – Verbascum phlomoides L.) rastie na výslnných a kamenistých stráňach, úhoroch a lesných čistinkách. V teplejších oblastiach hojný, inde zriedkavý, niekedy sa pestuje (liečivá rastlina) a miestami splanieva.

Divozel malokvetý rastie na slnečných rúbaniskách, horských cestách a rumoviskách; do záhradiek sa množí semenami vysievanými na jar alebo v lete a množí sa aj samovýsevom na ľahkých pôdach.